Všetci hovoria, koľko máš investovať. Ale koľko si môžeš dovoliť investovať?

„Investuj 10 % z výplaty.“
„Najlepšie je odkladať 20 % príjmu.“
„Každý mesiac investuj aspoň 100 €.“

Človek s čistým príjmom 1 500 €, ktorý býva vo vlastnom a nemá dlhy, je v úplne inej situácii než človek s rovnakým príjmom, ktorý platí 700 € nájom a spláca auto. Preto možno nie je najdôležitejšia otázka „Koľko by som mal investovať?“. Lepšia otázka znie: koľko si môžem dovoliť investovať?

Pravidlá ako 10 % alebo 20 % príjmu môžu byť dobrým orientačným bodom. Nemali by však fungovať ako povinnosť.

Ak zarábaš 1 200 € mesačne a po zaplatení bývania, jedla, dopravy a ostatných výdavkov ti zostane 100 €, investovať 240 € len preto, že si niekde čítal pravidlo 20 %, jednoducho nedáva zmysel. Naopak, pri príjme 3 000 € a nízkych životných nákladoch môže byť 20 % zbytočne nízky cieľ.

Percento príjmu je preto iba pomôcka. Rozhodujúca je tvoja reálna finančná situácia.

Pred pravidelným dlhodobým investovaním je rozumné vytvoriť si finančnú rezervu. Jej úlohou nie je zarábať. Jej úlohou je zabezpečiť, aby si nemusel predávať investície v nevhodnom čase, keď sa pokazí auto, prídeš o časť príjmu alebo sa objaví neočakávaný výdavok.

Často sa používa orientačná rezerva vo výške približne troch až šiestich mesiacov nevyhnutných výdavkov. Ak teda na základné fungovanie potrebuješ 1 000 € mesačne, rezerva môže predstavovať približne 3 000 až 6 000 €. Konkrétna suma však závisí od stability tvojho príjmu, rodinnej situácie a ďalších okolností.

Predstav si, že máš na účte 10 000 €. Na prvý pohľad môže vyzerať rozumne veľkú časť investovať. Lenže ak vieš, že o osem mesiacov potrebuješ 7 000 € na kúpu auta, tvoja reálne investovateľná suma je úplne iná.

Preto je dobré rozdeliť peniaze minimálne na tri časti:

Nájom alebo hypotéka, jedlo, energie, doprava a ostatné pravidelné výdavky.

Peniaze, ktoré môžeš potrebovať pri nečakanej udalosti alebo v horizonte najbližších rokov.

Kapitál, ktorý nebudeš potrebovať v blízkej budúcnosti a môžeš ho nechať pracovať dlhšie obdobie. Práve tretia skupina je prirodzeným kandidátom na investovanie.

Pozrime sa na jednoduchý príklad:

• čistý mesačný príjem 2 000 €,
• pravidelné nevyhnutné výdavky 1 200 €,
• na nepravidelné výdavky a krátkodobé ciele si odkladáš 300 €,
• zostáva ti 500 € mesačne.

To však automaticky neznamená, že musíš investovať celých 500 €. Môžeš napríklad investovať 300 €, ďalších 100 € ponechať na flexibilné výdavky a 100 € použiť na veci, ktoré ti robia radosť.

Dobré investovanie totiž nie je súťaž o to, kto dokáže zo svojho života odstrániť najviac výdavkov. Dlhodobo udržateľná suma je často lepšia než maximálna suma.

Pri dlhodobom investovaní môže byť pravidelnosť dôležitejšia než vysoká počiatočná suma. Ak si môžeš pohodlne dovoliť investovať 50 € mesačne, nemusíš čakať na moment, keď to bude 200 €. Dnešné platformy ťa k pravidelnému investovaniu pustia aj s malými sumami a s rastúcim príjmom môžeš investovanú sumu postupne zvyšovať.

Dôležité je, aby ťa investovanie nedostávalo do situácie, keď pri každom neočakávanom výdavku musíš investície vyberať. Na druhej strane, čakanie má tiež svoju cenu — spočítali sme ju v článku Koľko ťa stojí odkladanie investovania.

Nezačínaj percentom. Začni svojím rozpočtom. Pozri sa na príjem, bežné výdavky, finančnú rezervu, dlhy a peniaze potrebné na krátkodobé ciele. Až potom zistíš sumu, ktorú môžeš dlhodobo investovať bez toho, aby si ohrozil svoju každodennú finančnú situáciu.

Pre jedného človeka to môže byť 50 € mesačne. Pre druhého 500 €. A pre ďalšieho 2 000 €. Správna suma nie je tá, ktorú odporúča internet. Je to suma, ktorú dokážeš investovať pravidelne a dlhodobo.

Chceš vedieť, ako môže vyzerať práve tvoja suma? Vyskúšaj kalkulačku Koľko investovať.

Často sa spomína 10 až 20 % príjmu, nejde však o univerzálne pravidlo. Vhodná suma závisí od príjmu, výdavkov, rezervy, dlhov a finančných cieľov.

Pri dlhodobom investovaní je rozumné myslieť aj na likvidnú rezervu pre neočakávané udalosti. Bez nej môžeš byť nútený vybrať investície práve v čase, keď ich hodnota klesla.

Ako orientačné pravidlo sa často používa približne tri až šesť mesiacov nevyhnutných životných výdavkov. Individuálna potreba môže byť vyššia alebo nižšia.

Aj malá pravidelná suma môže mať pri dlhom horizonte význam. Dôležité sú však poplatky, zvolená investícia a skutočnosť, že budúce výnosy nie sú garantované.